Odpustová slávnosť
Tak ako po iné roky, sme si aj tohto roku uctili patróna nášho chrámu, ktorým je samotný Trojjediný Boh prebývajúci v Najsvätejšej Trojici. Sám Pán však naréžiroval, aby sa v tomto jubilejnom roku slávenie odpustu začalo už „vigíliou“ v nedeľu Zoslania Svätého Ducha, v podobe večierne, ktorú sme slávili s našim arcibiskupom a metropolitom Jonášom, za účasti našich veriacich a blízkych nám kňazov.
Druhá časť nasledovala v samotný sviatok, 9. mája, na sviatok Najsvätejšej Trojice. Sestry sa najprv spolu s veriacimi o 16.15 modlili Akatist k Svätému Duchu, po ktorom nasledovala sv. liturgia. Hlavným celebrantom bol o. Miroslav Bujdoš CSsR, s ktorým koncelebrovali o. Jozef Vojtila CSsR, duchovný správca našej kaplnky, o. Andrej Šambronský, farár farnosti Sačurov a diakon o. Martin Vasko. Na záver sa konal sprievod s náležitými sviatočnými čítaniami z Evanjelia, a po ňom nasledovalo spoločné agapé v areáli kláštora.
Ponúkame pár myšlienok z homílie o. Miroslava:
„Sme v Kláštore Najsvätejšej Trojice. Práve sv. Trojica nám ako keby dávala tri dôležité dary, postoje. Sv. Pavol ich často spomína vo svojich listoch: Milosť nášho Pána Ježiša Krista, láska nebeského Otca a spoločenstvo Sv. Ducha…
Milosť nášho Pána Ježiša Krista – „My kresťania sa dokážeme dnes pohodlne posadiť ešte aj pred Kristovým krížom.“ (kardinál G. Ravasi). Už sme si zvykli, že Ježiš visí na kríži. Už to nami nepohne, veď od mala sa prizeráme takémuto vyobrazeniu ukrižovaného Krista. Kríž akoby sme prehliadali. Z kríža však plynie milosť. Ježiš predtým než podstúpil svoje umučenie, pokľakol pred človekom, aby mu umyl nohy. Vidieť, zažiť Boha, ktorý predo mnou kľačí… Peter ten pohľad neznesie, nechce sám pokľaknúť pred sebou. Nevie prijať sám seba v niektorých veciach. Neznesie ani, aby Boh pokľakol pred niečim, čo ho najviac irituje. Čo ma najviac irituje na druhom človeku? Boh práve pred týmto človekom, ktorého najviac odsudzujem, pokľakne. Keď dovolím, aby Boh pokľakol pred človekom, ktorý ma najviac vytáča, zažívam milosť. Som schopný prijať ten prvý postoj Sv. Trojice. Trojica nás učí žiť v blízkosti Boha, nie v bezpečnej vzdialenosti. Budujeme mosty, alebo múry? Snažíme sa každým dňom priblížiť k dotyčnému človeku, alebo si od neho zabezpečiť bezpečnú vzdialenosť?
Láska nebeského Otca – Boh nás nemiluje za niečo, ale napriek všetkému. My nedokážeme milovať, dôležité je však chcieť. Budem milovať nie zo sympatie, ale napriek všetkému. Tak ako nebeský Otec.
Spoločenstvo Sv. Ducha – Sv. Duch buduje vzťahy. Žime život, pokiaľ ho máme. Milujme, pokiaľ máme koho milovať. Rozprávajme sa, pokiaľ sa máme s kým rozprávať. Dnes je to možné, reálne. Sv. Duch každého z nás volá do vzťahov. On dáva dokopy veci, ktoré sú nespojiteľné, to, čo sme my rozdelili. Sv. Trojica je o vzťahoch, o prijatí druhého.
