Učíme sa čnostiam - trpezlivosť

 

          Celá Biblia svedčí o tom, že Boh je trpezlivý. Pri zjavení sa Mojžišovi Jahve o sebe hovorí: "Pán je milostivý a láskavý Boh, zhovievavý, veľmi milosrdný a verný" (Ex 34,6). Svojím postojom k hriešnikom i svojím učením Ježiš zosobňuje božskú trpezlivosť. Duch Svätý rozsieva túto Božiu starostlivosť v našich srdciach a my máme o nej svedčiť svojím životom. „So všetkou pokorou, miernosťou a zhovievavosťou znášajte sa navzájom v láske“ (Ef 4,2) Musíme s ňou pristupovať ku každému človekovi. Trpezlivosť je znakom toho, že sme sa odpútali od seba samých.

 

 

          Netrpezlivosť je znakom prilipnutia k našim plánom, myšlienkam a túžbam. Často sa prejavuje hnevom, unáhlenými rozhodnutiami, posudzovačnosťou, zraňujúcimi slovami, súperením, klamstvom. Preukázaná netrpezlivosť je vyjadrením egocentrizmu: chcem, aby sa všetko točilo okolo mňa, a neznesiem nijaké obmedzovanie svojich zámerov či činností. Je výstražným blikajúcim svetlom, ktoré mi signalizuje, že sa nenachádzam na ceste lásky.

 

 

          Vďaka trpezlivosti rozoznáme, či v duši sú alebo nie sú čnosti.

 

 

 

*

 

 

"Trpezlivý človek je ten, kto sa nevzdáva, ani v porážkach sa nepokladá za porazeného.

 

Nestráca trpezlivosť, keď sa zdá, že je všetko stratené.

 

Trpezlivosť nemá hranice, takisto aj nádej je bez hraníc.

 

Trpezlivý človek prijíma oneskorenia i odmietania.

 

Nepokladá ich však za definitívne "posledné slovo", za neodvolateľný výrok.

 

Vidí ich ako niečo dočasné.

 

Trpezlivosť je čnosť, ktorá ti dá odvahu začať vždy odznova."

 

 

Alessandro Pronzato