Učíme sa čnostiam - dobrota

 

          V malom hostinci stál starý klavír. Nikto na ňom nehral. Niekedy iba slúžka, či ľahkomyseľní chlapci prichádzali a udierali na klávesy. Istého dňa zavítal do toho hostinca hudobný umelec a zahral na ňom. Hral dlho a nádherne. Po prvýkrát okolití obyvatelia počuli peknú melódiu vychádzajúcu zo starého klavíra.

 

          Podobným nástrojom, tiež nezvyčajne citlivým, je človek. Zvlášť ten na prvý pohľad nemilý, zlý. Dôležité je len, ako k nemu podídeme. Keď to učiníme zle, natrafíme na nesprávne tóny, ktoré vyvolajú nepríjemné zvuky. Je mnoho ľudí, ktorí sa stali zlými, lebo ich považovali za takých. Nedočkali sa „umelca“, ktorý by z nich vydobyl ten správny tón. Ľahko je človeka zlomiť. Oveľa ľahšie než rozladiť nástroj. Dobrota je všade veľmi potrebná. Potrebný je tvoj „správny tón“ v hlase, na tvári, v úsmeve.

 

          Rastlina bez slnka a vody vädne. Podobne aj človek. Tiež potrebuje slnko a veľa tepla. Tou atmosférou je dobrota. V nej sa dobre cíti, rozvíja a vzrastá. Niet ľudí úplne zlých, sú iba ľudia, ktorí viac než iní potrebujú dobrotu. Nakazme iných bacilom žičlivosti a vľúdnosti, vitamínom úsmevu a dobrého slova. Lebo dobré slovo je hudbou sveta. Avšak slová sa rodia z myšlienok. Preto liečme naše myšlienky aj myšlienky iných.

 

 

*

 

 

Jedinou dôležitou vecou v živote je byť dobrým človekom. (P. Bosmans)

 

Človek, ktorý koná dobro, bude schopný aj dobre hovoriť. (R. Schneider)

 

Čím je človek múdrejší a lepší, tým viac vidí v ľuďoch dobro. Čím je hlúpejší a podlejší, tým viac v nich vidí zlo.

 

Zaodej sa do citlivosti a dobroty voči ľuďom vôkol teba a nedaj nikomu stáť v chlade. (P. Bosmans)

 

Kvety majú očarúvať svojou krásou, ľudia zasa dobrotou. (P. Bosmans)